|
 Andulky sú rozšírené takmer v celej Austrálii, okrem východného pobrežia a Tasmánie. Prirodzeným prostredím anduliek sú suché územia. Nenájdeme ich priamo na pobrežiach, dávajú totiž prednosť stromovému porastu lesostepí. Sú to veľmi spoločenské vtáky a hniezdia vo voľnejších kolóniách v dutinách starých alebo spráchnivených stromov v čase, keď po období dažďov vyraší tráva. Živia sa jemnými trávovými a bylinnými výhonkami a niektorými druhmi ovocia, ktoré v tomto období dozrieva. Sú najrozšírenejším druhom papagájovitých vtákov v celej Austrálii.
Veľkosť: 18 cm
Charakteristické vlastnosti:
Andulka všeobecne patrí medzi najlacnejšie dostupné vtáky na trhu u nás pre jej jednoduchý chov a veľkosť. Ľahko skrotne, určité jedince sa ľahko naučia rozprávať. Vyskytuje sa v zaujímavých farebných formách. Andulka je inak najobľúbenejší chovaný vták.
Vek:
Dĺžka života andulky je veľmi premenlivá. Záleží to od genetických faktorov jedinca, starostlivosti o neho a od prostredia v ktorom žije. V priemere sa andulka dožíva 7-8 rokov, ale stáva sa, že niektorá sa dožije viac ako desať, ba niekedy aj dvadsať rokov.
Chov u nás:
Chov anduliek v našej rodine začal v roku 1988 keď nám rodičia ako odmenu za dobré správanie v materskej škole ale i doma doniesli domov dve andulky. Tie sa nám na prvý pohľad zapáčili svojou farbou, vytrvalosťou a prispôsobivosťou. Chceli sme ich mať čo najviac a tak sa v nás zrodila myšlienka hniezdenia. Pustili sme sa do toho bez akejkoľvek vedomosti, žiadných skúseností, vo svete bez počítača internetu a nedostatku literatúry. Namiesto úspechov sme sa museli vysporiadavať s rôznymi problémamy, naberali sme množstvo drahocenných skúseností a odbornej vzdelanosti. Po dvanástich rokoch úsilia sa nám to konečne podarilo. Odvtedy naše andulky odchovali množstvo mláďat a náš chov sa aj geneticky zdokonaľoval každou znáškou. Niektoré znášky sme zaznamenali fotografiami. Máme svojho veterinára, ktorý zakročí v prípade nečakaného úrazu andulky alebo jej choroby takže majú starostlivosť po ruke a rovnako aj potrebné liečivá. Za niekoľko rokov odchovu mláďat sme zaznamenali iba jeden prípad, keď sme museli mladú andulku utratiť a jeden prípad andulky s krivou končatinou inak sme boli svedkami zdravého rastu. Náš úspech spočíva v záľube, množstvu venovanému času, prísnej hygiene, kvalitnej strave a kondícii chovných jedincov,teplote prostredia a podobne. Osobne berieme naše andulky ako členov rodiny.
Mutácie
Zelená andulka vlnkovaná
Toto sfarbenie patrí k divo žijúcim variantám. Zelená farba peria pozostáva zo zmesi žltého pigmentu s modrou štruktúrovou farbou. Existujú svetlomodré, tmavomodré a olivovozelené vtáky. Všetky majú púpavovožltú tvárovú masku, 6 čiernych hrdelných škvŕn, 2 fialové lícne škvrny a čiernu vlnkovanú kresbu na hlave a chrbte. Spodná časť je buď žiarivo svetlozelená, sýto tmavozelená alebo jemne olivovozelená. |
Modrá andulka vlnkovaná
|
Modré papagájce vlnkované sú výsledkom mutácie, pri ktorej sa žltá farba peria stratila a zostala len modrá štruktúrová farba. Keďže sa zachoval faktor tmavosti pri modrej, existujú papagájce svetlomodré, tmavomodré a s holubičím sfarbením. Tvárová maska je biela a telo modré. Nezmené zostávajú hrdelné škvrny a čierna kresba vo vrchnej časti. Modré papagájce na rozdiel od zelených dedia recesívne.
Výsledkom párenia zelených papagájcov s modrými sú heterozygotné modré.
Dva zelené papagájce vlnkované môžu mať modré mláďatá, avšak dva modré nemôžu mať zelené mláďatá.
|
Fialová andulka vlnkovaná VIOLETA
Fialový faktor majú všetky andulky: svetlozelený s fialovým faktorom sa javí ako tmavozelený svetlomodrý s fialovým faktorom sa javí ako tmavomodrý. Rozlišujú sa podľa chvostových pier svetlomodrý ich má tyrkysové, tmavomodrý kobaltové. Fialový šedomodrý má na bokoch a kostrči fialovú farbu, šedomodrý šedomodrú.  Fialové andulky môžu byť v rôznych variantoch: šedokrídle, bielokrídle, plavé, škoricové, opalinové, žltolíce, žltohlavé, biele s fialovým nádychom. Všetky papgájce vlnkované divo žijúce vo svojej austrálskej vlasti sú zelené. Sú to svetlé, do trávovozelena sfarbené žltolíce vtáky so žltým a čiernym vlnitým perím na hlave, na krídlových krovkách a na chrbte. Fialovo sfarbené lícne škvrny a šesť malých čiernych hrdelných škvŕn dovršuje ich ozdobný výzor divoko sfarbeného papagájca vlnkovaného. |
Sivá a sivozelená andulka vlnkovaná
|
Objavili sa aj sivé papagájce vlnkované mutáciou modrých. Vďaka zmene v bunkách sa viac neobjavila modrá farba, ale sivá. Táto sivá sa nededí recesívne, ani vzhľadom na zelenú farbu. Nededí sa ani dominantne, ale dedia sa faktory, napríklad faktor tmavosti, ktorý umožňuje ich svetlozelený, tmavozelený a olivovozelený variant.
Pri párení sivých papagájcov s modrými sa tieto dve farby očakávajú aj u mláďat. Pri párení sivých papagájcov so zelenými sa popri zelených vyskytujú tiež sivozelené. Tieto vtáky majú horčicovozelené sfarbenie.
|
Škoricová andulka vlnkovaná
|
Tieto papagájce nemajú čiernu, ale škoricovú vlnkovanú kresbu vo vrchnej časti a škoricovohnedé sú aj škvrny na hrdle. Mutáciou zostal u nich zachovaný len hnedý melanín, kým čierny zmizol. Aj letky sú sivohnedé, pri paapgájcoch s normálnou kresbou vyzerajú tmavosivé.
Zdedenie škoricového faktora je viazané na pohlavie a je recesívny voči normálnym farbam. Preto samec so skoricovou kresbou doparovany so samicou s normalnou kresbou ma dcéry so škoricovou kresbou a synov normálnych štiepiacich sa v ďalšej generácii na škoricovú kresbu a pri doparovaní samčeka s normálnou kresbou so samičkou so škoricovou kresbou sú v potomstve samčekovia s normálnou kresbou štiepitelní na škoricovú kresbu a na samičky s normálnou kresbou. Škoricová kresba môže byť zakódovaná aj v mnohých farebných variantoch.
|
Opalínová andulka vlnkovaná
Keďže zelená alebo modrá základná farba týchto vtákov sa jagá ako opalín, majú pomenovanie podľa pekného drahého kameňa. Nastali u nich zmeny v melanínových kresbách, takže vlnovky na hlave a šiji takmer úplne zanikli.  Aj čierne čiary na chrbte zmizli a na krídlových krovkách zrástli do väčších vľakov. Vytvárajú veľké písmeno "V". Opalíny majú hrdelné škvrny mimoriadne veľké a často sú vo väčšom počte, takže sa navzájom prekrývajú. Na letkách sú široké priečne pruhy zelenej alebo modrej základnej farby. Ich chvostové perá majú svetlý lem.
|
Plavá andulka vlnkovaná
|
Pri týchto papagájcovh vlnkovaných sa stratil čierny, ale aj hnedý eumelanín, a zostal len žlto až červenohnedý feomelanín. Vlnkovková kresba na hlave, na krídlových krovkách a na chrbte pôsobí preto veľmi jemne a subtílne. Tieto papagájce majú červené oči s bielymi kruhmi dúhovky. Možno ich chovať vo všetkých farbách. Najkrajšie vyzerajú biele albo žlté, pri ktorých sa najúčinnejšie prejavuje žltohnedý farebný vzor na vrchnej časti.
|
Recesívna straka
Vtáci tejto mutácie majú pestrý, nepravidelne strakatý vzor a žiarivú farbu, dostali aj názov "harlekýny". Ďalšími pozoruhodnými znakmi recesívnych strák sú veľké výrazné čierne oči (bez bieleho okružia) a stále do ružova sfarbené ozobie. Dokonca ani dospelí samčekovia ho nemajú modré. Hrdelné znaky majú buď v plnom počte alebo im chýbajú, vo vnútri lícnych škvŕn majú belavo-strieborné pierka. Vlnkovanie sa spravidla vyskytuje na lícach a krídlach.
|
Dominantná straka
|
Majú veľké, veľmi rovnomerne vykreslené škvrny a ich zvláštnym znamením je žltá, respektívne biela škvrna na šiji. Vďaka mimoriadne pravidelným škvrnám bolo čoskoro možné chovať vtákov s jedným žltým, resp. bielym pruhom okolo hrude, tzv. pruhované straky.
|
Straka so svetlými letkami a kontinentálna straka
|
Na rozdiel od papagájcov sivo a svetlokrídlych majú svetlé len letky a chvost. Perie krídel je belavé, prípadne žltkasté, nemá čistú žiarivú farbu. Ostatné operenie je zelené alebo modré s obvyklou kresbou, len straky so svetlými letkami majú vždy jednu svetlú škvrnu na šiji. Možno chovať všetky farebné varianty, ale ich vyblednuté farby nevyzerajú veľmi pôsobivo. Škvrnitá kresba sa často objavuje aj na kontúrovom perí a na krídelných krovkách. Straky so svetlými letkami existujú len ako "kontinentálne straky". Predtým sa nazývali "holandské straky". |
Žltá andulka vlnkovaná
|
Žlté papagájce vlnkované vznikli zmenou v bunkách peria. Modrá sa absorbovala do peria a viac sa nereflektovala. Viditeľná preto zostala len žltá pigmentová farba. Čierny a hnedý melanín vlnkovkovej kresby na letkách a chvoste bol zároveň úplne alebo takmer úplne potlačený. Výsledkom toho sú takmer čistožlté vtáky. Od papagájov lutino sa líšia tým, že oči nemajú červené, ale čierne s bielou dúhovkou. Ich ozobie je modré (samčekovia), prípadne hnedé (samičky), kým lutino ho má po celý život ružovkasté. |
Lutino
Sú to žiarivožlté papagájce vlnkované s červenými očami. Dosahujú väčšinou veľmi čistú žltú farbu, niekedy však aj so zelenkavým nádychom. Ich ozobie, nohy a pazúry sú nemennej ružovej farby. 
|
Albino
|
Biele papagájce vlnkované, ktoré majú červené žiarivé oči, sú albino, aj keď majú modrastý lesk. Ich ozobie, nohy a pazúry sú svetloružovej farby. Pri týchto variantách sa veľmi ťažko rozoznáva pohlavie jedincov. Zvačša sa však rodia ako samice, málo kedy s pohlavím samca! Počas hniezdenia sa nakríženej albino tvorí hnedý odtieň na ozobí.
|
Žltolíca modrá, žltohlavá a dúhovo sfarbená andulka vlnkovaná
|
 Papagájce žltolíce ideálnej farby vyzerajú ako normálne modré, majú však žltú masku a žltočierne fľakaté vonkajšie chvostové perá. Kontrast medzi čistomodrým perím tela a žltou farbou masky je potom mimoriadne silný. U takto sfarbených jedincov však nie je žltá len na tvárovej maske, ale skrýva sa aj v ostatnom perí, hoci je len veľmi slabá. Vták preto celkovo pôsobí skôr dojmom, že jeho farba je tyrkysová.
Žltohlavé sú vtáky rovnakej mutácie, boli však odchované z opalínov. Celú hlavu majú bielu, resp. žltú. Keďže perie príjemne opalizuje, tieto vtáky sú pastvou pre oči a sú takmer rovnako krásne ako vtáky dúhovo sfarbené, čiže "dúhy", ako ich láskyplne nazývame.Zo všetkých papagájcov vlnkovaných asi najviach farebne vynikajú dúhovo sfarbené jedince. Sú to žltohlavé opalíny svetlokrídle, svetlomodré, tmavomodré alebo fialové. K žltohlavým modrým papagájcom je ešte pripojený faktor svetlých alebo bielych krídel.
|
Perlová andulka
|
Zachovávajú základnú farbu, hrdelné znaky majú žlté alebo biele, čierne lemované (alebo len naznačené), nevyniknú ako u normálnych vtákov.  Vlnkovanie je žlté alebo biele s orámovaním každého pierka.
|
Šedokrídla andulka
|
Základná farba je svetlejšia, hrdelné znaky sú šedé, lícne škvrny fialové. Vlnkovanie u zelených foriem je šedé na žltom podklade, chvostové perá sú tiež šedé. U modrých foriem je vlnkovanie šedé na bielom podklade, chvostové perá sú šedomodré.
|
|
